Obaja lídri však vyjadrili nádej, že nový predseda vlády Poľska Mateusz Morawiecki urobí všetko, čo je potrebné na to, aby zabránil sankciám prostredníctvom dialógu s Komisiou. Bol to Morawiecki, ktorý prvýkrát uviedol, že očakáva, že EÚ na budúci týždeň zavedie bezprecedentné sankcie, čo by mohlo zbaviť jeho vládu hlasovacích práv v Európskej rade, pokiaľ ide o kontroverzné súdne reformy Poľska.
Poľská pravicová vláda Právo a spravodlivosti (PiS), ktorá začala robiť zmeny v súdnictve po nástupe k moci koncom roka 2015, trvá na tom, že sú potrebné nové reformy v boji proti korupcii a prepracovaní súdneho systému, ktorý ešte stále prenasleduje komunistická éra.
Komisia varovala Varšavu, že reformy predstavujú hrozbu pre demokratické zásady a právny štát, ku ktorým pristúpili všetky krajiny, ktoré vstúpili do EÚ. Varšava už prešla ťažkou kritikou Bruselu za rad skorších súdnych reforiem.
Článok 7 Lisabonskej zmluvy, ktorý sa doteraz nikdy nepoužíval, sa niekedy označuje ako “jadrová možnosť”. Jeho cieľom bolo obhajovať základné hodnoty EÚ, ako sú demokracia, sloboda, ľudské práva a právny štát. Ak EÚ zaznamená “vážne a pretrvávajúce porušovanie” týchto hodnôt, môže aktivovať článok 7 a pozastaviť členské práva, ako je hlasovanie v Rade EÚ alebo prístup na jednotný trh.
“Podporujem iniciatívy Európskej komisie zakaždým, keď obhajuje právny štát,” povedal Macron, hovoriac po boku Merkelovej. Dodal, že nebol informovaný o najnovšom vývoji dialógu, ktorý prebieha medzi Poľskom a Komisiou. “Musia prebehnúť diskusie. Ak na konci týchto diskusií Európska komisia rozhodne, že článok musí byť aktivovaný, budeme zastávať jasnú pozíciu – podporíme Komisiu,” povedal francúzsky prezident.
Vzťahy medzi Parížom a Varšavou dosiahli v auguste novú úroveň, keď Macron povedal, že poľskí ľudia si zaslúžia lepších vodcov a vyhýbal sa Poľsku počas turné po východnej Európe. Avšak zdá sa, že novozvolenému premiérovi Morawieckimu fandí. “Želám si, aby Poľsko vynaložilo potrebné úsilie na odstránenie zostávajúcich nejednoznačností a ubezpečenie Komisie a členských štátov. Mám dojem, že ide o zámer nového premiéra,” povedal Macron.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová zastáva podobný postoj a vyjadrila nádej, že dialóg medzi Komisiou a Poľskom urobí tento postup “zbytočným”. Táto otázka sa prerokovala aj na samostatnej tlačovej konferencii, možno za dramatických okolností kvôli poľskej národnosti prezidenta Rady Donalda Tuska.
Tusk povedal, že jeho postoj k migrácii je “extrémne proeurópsky”, pretože, ako vysvetlil, premýšľa o Európe ako o celku a nie o pozíciách jednotlivých krajín. “Zvlášť v tejto otázke migrácie potrebujeme spoločnú pozíciu a solidaritu. V tomto kontexte som úplne nestranný, som si úplne istý. A mimoriadne proeurópsky,” povedal Tusk a pokračoval. “Solidarita je pre mňa mimoriadne dôležitá, pretože solidarita je značkou Poľska a bol by som naozaj sklamaný, keby sa moja krajina stala príkladom niečoho úplne iného. Ale dúfam, že aj v Poľsku presvedčím svojich kolegov, aby boli otvorenejší a aby sme našli spoločné konsenzuálne riešenie.”
PiS, vládnuca strana Jarosława Kaczyńskeho, odmieta Tuska, ktorý bol úspešným premiérom na čele svojej strany Občianska platforma v rokoch 2007 až 2014. Keď sa novinár pýtal na článok 7, predseda Komisie Jean-Claude Juncker potvrdil, že táto otázka bude na programe budúceho týždenného stretnutia Komisie.
Tusk povedal, že nemal možnosť hovoriť s Morawieckim, aj keď sa krátko stretli a potriasli rukami. Dodal, že dúfa, že sa budú môcť stretnúť v blízkej budúcnosti. Tiež povedal, že Morawiecki predčasne opustil summit a nezúčastnil sa debaty o Brexite a Európskej menovej únii. Poľskí novinári povedali, že Morawiecki mal let naplánovaný pred poludním a jeho odchod bol spojený s inými záväzkami.
Zdroj: 1