“Si dcérou ženy, ktorej manžel zlomil ruky. Dedo tvojej babičke zlomil nohy. Musíš byť predsa milovaná,” cituje Salimata svoju matku.

19-ročná žena tvrdí, že najprv to bolo pre ňu ťažké, neskôr si však na to zvykla:

“Cítila som sa ako zviera, ktoré učia disciplíne, postupom času som si ale začala hovoriť, že ma manžel bije len vo chvíľach, keď ma miluje najviac.”

Mauretánia, dlhý tvar Mauretánska islamská republika, je štát ležiaci v západnej Afrike s približne 3 miliónmi obyvateľmi. Väčšinu populácie tvoria moslimovia. Krajina je tvorená rôznymi etnickými skupinami, ktoré majú odlišné tradície a kultúru.

Veľké rozdiely spočívajú aj v prípade vnímania manželstva. Väčšina Maurov napríklad nevníma rozvody ako problém. Medzi Mauritáncami s africkým pôvodom, napríklad skupinami Soninke a Fulbe, sú rozvody takmer nemožné. Kým Maurovia, ktorí majú arabské a berberské korene, domáce násilie netolerujú, medzi ľuďmi patriaci k skupine Soninke je bitie vnímané ako známka lásky. Informoval portál Týden.cz.

Aichetou Sambaová tvrdí, že v minulosti sa dievčatá vydávali v ôsmych rokoch a väčšinou si brali svojich bratrancov. Ako ďalej dodala:

“Žena z etnickej skupiny Fulbe je vždy hrdá na to, že ju manžel bije. O svoje skúsenosti s násilím sa často delí s ostatnými ženami, aby sa pochválila, ako ju manžel miluje. Je to jedna z našich tradícií. Bitie manželiek je časté a vnímame to ako normálne. Muži niekedy ženy polievajú ľadovou vodou.”

27- ročný Alyoun Idi, ktorý tiež patrí ku etnickej skupine Fulbe opísal vzťah so svojou manželkou:

“Milujem svoju manželku natoľko, že bez nej nedokážem žiť. Tento zvyk sme ale prevzali od našich predkov. Je to tradícia. (Bitie) je výborným liekom na mnoho rodinných problémov,” tvrdí.

Feministické spolky, ktoré paradoxne Slovensko kritizujú napríklad aj za symbolickú Veľkonočnú šibačku, kde o reálnom násilí nemôže byť ani reč sa vôbec nestavajú proti násiliu na ženách, ktoré je v moslimských krajinách Afriky a Blízkeho východu veľmi rozšírené. Práve naopak, vítajú migrantov a hovoria o potrebe zachovania ich kultúry a zvykov.

Zdroj: 1